Založ si blog

Kupujúci nehnuteľností – dojná krava?

Hneđ na začiatku by som chcela poznamenať, že nie som profesionálna maklérka a s touto profesiou nemám nič do činenia. Moje poznatky sa viažu vyslovene na skúsenosti spojené s hľadaním domu pre moju rodinu.

Pri sledovaní cien nehnuteľností na Slovensku sa neubránim dojmu, že tu panuje nevídaný blahobyt. Ceny dosahujú takú vysokú úroveň ako v okolitých západných štátoch. Lenže pri porovnávaní našich platov so západnými susedmi mi začína byť nevoľno. Ako je možné ponúkať staré, nerenovované domy na Slovensku napríklad za 150 tisíc eur pri priemernom plate 450 eur, keđ v Rakúsku alebo v Nemecku je priemerný plat zhruba päťkrát vyšší?

Bežný pohľad na webové stránky realitných kancelárií však odhaľuje krutú realitu na trhu nehnuteľností. Domy na Slovensku sa prakticky vôbec nepredávajú! Stali sa z nich ležiaky, ktoré trčia na stránkach realitiek roky rokúce. Tie stránky poznám už naspamäť, tam sa zhruba nič nemení. Na trhu nehnuteľností nie je nijaký pohyb, je zamrznutý už dlhé roky s výnimkou starších domčekov hlboko pod 100.000 eur. O nejaký schátralý, už riadne vyobývaný dom, ktorý si vyžaduje kompletnú rekonštrukciu, sa zaujíma nanajvýš nejaký kutil a renovuje ho svojpomocne.

Pravdou je, že domov a bytov je tu v ponuke na státisíce, ale kupcov žiadnych! Cena by sa teda mala prispôsobiť realite: pri nízkom dopyte a vysokej ponuke sa ide zásadne s cenou dolu. Lenže tuná sa v cenovej politike pozná všeobecne len jeden smer, a síce *zdvíhanie cien*.
Na slovenskom trhu nehnuteľností zjavne zákon ponuky a dopytu nefunguje, hoci sme už pred vyše dvoma desaťročiami nabehli na kapitalistický trhový systém, kde sa cena sa podľa bežných pravidiel zásadne zvyšuje len pri vysokom dopyte. Keđže na Slovensku je dopyt nulový, ceny by sa mali tomu aj prispôsobiť a razantne klesnúť.
Faktom zostáva, že ceny nehnuteľností nezodpovedajú realite, sú jednoznačne fiktívne. Ale ako prišli majitelia k takým premršteným cenám? Výstavba domov za socialistickej éry sa pohybovala v reláciách zhruba od 100 do 200 tisíc korún československých. Staré domy, už riadne poznačené vekom, ktoré si v súčasnosti vyžadujú kompletnú renováciu, sa teraz ponúkajú približne za 150 tisíc eur (plus-mínus, záleží na lokalite), v prepočte to vychádza na 4,5 milióna korún. Výpočet nám hovorí, že ceny domov sa po roku 1989 vyšplhali o rekordných mega 3 tisíc percent nahor, pokým reálny priemerný plat stúpol zhruba o zanedbateľných 10 percent. Toto sa nedá pomenovať ako výrazný nepomer, toto je jednoducho vydridušstvo.

Podľa akých kriterií sa teda tvoria ceny? Nedávno som si vypočula zaujímavý postoj jednej majiteľky domu, ktorá sa sťažovala, že maklérom sa nepodarilo predať jej dom za tri mesiace. (Ja poznám prípady, keđ sa domy nepredali ani za 8 rokov a ešte stále trčia na stránkach realitných kancelárií.) Keđ spomínanej položili otázku, prečo teda nejde s cenou dolu, oborila sa na nich celá pobúrená: – Ja s cenou dolu nepôjdem! Keđ si kúpim byt, čo mi potom zostane? A okrem toho si chcem uložiť ešte niečo aj na banku.
Pár minút mi trvalo, kým som zatvorila ústa od úžasu nad touto drzosťou. A zároveň som pochopila, podľa akého vzorca sa tvoria ceny nehnuteľností na Slovensku. Predávajúci si najprv vykalkuluje, koľko ho bude stáť nový byt, čo bude stáť luxusná dovolenka na Bali, prípadne koľko dá decku na bicykel… A, samozrejme, niečo musí zostať ešte aj na vkladnú knižku. Čiže premietne do ceny všetky svoje zbožné želania a urobí si z kupujúceho dojnú kravu, ktorá by mala financovať jeho sladký blahobyt. Namiesto toho, aby sa pozrel realite do očí a ponúkol dom za reálnu cenu, chce silou mocou pretlačiť svoje nereálne sny. A potom sa čuduje, prečo sa ho nemôže celú večnosť zbaviť.
Nechcem si ani predstaviť, koľko by nás stáli rožky v Bille, keby si výrobca do konečnej ceny premietol navyše aj luxusnú dovolenku pre celú rodinu.
Navyše ma zaujal u predávajúcich jeden špecifický fenomén. Ak prejavím záujem o kúpu domu, tak ide majiteľ od radosti vyskočiť z kože. Ale to je v podstate prirodzená reakcia. Avšak svoju radosť mi dá nakoniec najavo tým, že okamžite zdvihne cenu!

Na druhej strane sú aj ceny novostavieb premrštené a ich cena rastie takmer zo dňa na deň. Stalo sa verejným tajomstvom, že na výstavbu bungalovov sa vrhli poväčšine špekulanti, ktorí sa chceli na predaji dobre nabaliť. Ale akosi im to nevyšlo. Celé roky deklarujú svoje špekulatívne objekty ako *posledný bungalov*, a pritom sa im zatiaľ nepodarilo predať možno ani jeden objekt. Množstvo neobývaných novostavieb stráca týmto hlboko na hodnote, keđ nie sú celé roky ani vykurované, ani vetrané.
V jednej bezvýznamnej dedinke v blízkosti atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice som medzičasom objavila zopár ponúk na novostavby domov v cene od 350 do 450 tisíc eur. Odhliadnuc od toho, že susedstvo atómky nie je pre nikoho lákavé, nemá táto malá obec nijakú infraštruktúru, nehovoriac o tom, že ani vlastného lekára. Prognózy na predaj teda neoplývajú veľkým optimizmom; dobre situovaná vrstva o takúto lokalitu nestojí, a kto iný by si mohol dovoliť vyhodiť takú nehoráznu sumu za dom?

Možno by pomohla všetkým predávajúcim bez rozdielu vzácna (a bezplatná) rada. Ak znížia svoje ceny o 30 – 50 percent – aj tak ich reálna hodnota nie je vyššia – garantujem im, že ich nahnuteľnosti pôjdu na odbyt ako čerstvé rožky. Ináč nemajú šancu sa ich zbaviť. Kríza postihla bez výnimky všetky oblasti nášho života, tieto ceny sú jednoducho neprimerané, nafúknuté, absurdné.
Komu sú teda adresované premrštene drahé, teda nepredajné nehnuteľnosti? Snáđ si majitelia nerobia nádeje, že sa nejaký cudzinec ulakomí na ich obstarožnú, svojpomocne a amatérsky postavenú nehnuteľnosť. Dobre vieme, že na Slovensko sa cudzinci nehrnú. Povedzme si to na rovinu, my jednoducho nepatríme medzi atraktívne krajiny, ktoré by lákali cudzincov. Neponúkame toho veľa, aby sa niekto rozhodol žiť v krajine, kde je nevyhovujúca infraštruktúra, vozovky sú ešte stále na úrovni Pakistanu a chodníky patria medzi nanajvýš rizikové. Samý výmoľ, hrby, praskliny. Upozornili ma na to známi z cudziny, ktorí si na našich chodníkoch išli nohy dolámať. Pozrime sa kdekoľvek inde, dokonca aj v takom tureckom meste ako Diyarbakir sú také nádherné cesty, o akých Slovensko ani nechyrovalo.

Zdrvení týmito skúsenosťami sme sa podujali hľadať dom paralelne v Rakúsku, blízko za hranicami, aby sa dalo dochádzať do práce. A div sa svete, pred nami sa otvoril celkom nový svet. Ústretovosť a profesionalita rakúskych maklérov – v porovnaní so slovenskými – nás priam omráčila. A tu sa stretáva kultúra s nekultúrou. Nechcem hádzať všetky realitné kancelárie na Slovensku do jedného vreca, niektoré nám ochotne a slušne poradili (na počet to boli akurát dve!). Ale drvivá väčšina bola totálne sklamanie, čo sa týka prístupu k zákazníkovi.

Kým mi rakúski makléri bez obštrukcií poskytli všetky dodatočné informácie – nemali dokonca problém mi pri prvom telefonáte menovať adresu predávaného domu bez toho, že by som sa záväzne sľúbila na obhliadku – slovenských maklérov som musela doslova žobroniť o informácie. Keđ som ich kontaktovala emailom, odpovede som sa zásadne nedočkala. Ich ochota funguje podľa motta: – Načo sa budeme unúvať, však ten dom aj tak nikto nekúpi. Ak som to následne skúsila telefonicky, nevedeli sa zorientovať a odôvodňovali to tým, že majú v ponuke veľa nehnuteľností. Rozhovor uzavreli vetou: – Príđte sa na ten dom pozrieť. Ak sa chcem láskavo dozvedieť tie najelementárnejšie informácie, napr. koľko má dom izieb a pod., neostáva mi nič iné, ako naklusať na obhliadku, strácať drahocenný čas a peniaze.
V moci slovenských maklérov je rozhodovať, koľko informácií klientovi poskytnú a čo si nechajú pre seba. Ich postoj vytvára divný dojem – aj keđ to znie paradoxne – akoby naši makléri vôbec nemali záujem domy predávať. Vrcholom všetkého bolo arogantné vyhlásenie jedného makléra, ktorý po pár minútach rozhovoru zahlásil: – To Vám musí stačiť, čo som vám povedal! Keđ som si dovolila protestovať a chcela som mu položiť ešte zopár đalších otázok, nenechal ma ani dohovoriť a jednoducho položil. Som si istá, že ak by nejaký maklér v Rakúsku takýmto arogantným spôsobom odbavil klienta, tak by to bol jeho posledný telefonát v dotyčnej realitke; majiteľ by ho totiž na fleku vyhodil. Lenže na Slovensku je takéto správanie na dennom poriadku.

Čo sa týka adresy nehnuteľnosti, tá je uzamknutá pod všetkými zámkami ako štátne tajomstvo. Dokonca sa ju nedozviete, ani keđ idete na obhliadku. Maklér vám navrhne stretnutie poväčšine pri nejakej vŕbe, v lepšom prípade pri krčme alebo pri kostole, ale zásadne čo najđalej od spomínaného objektu. A potom vás pán maklér naviguje od vŕby k spomínanej nehnuteľnosti. Prečo si makléri tak prísne strážia adresy, mi jeden dokonca prezradil. Vraj sa obávajú, že za záujemcom by sa mohol skrývať maklér od konkurencie a ten by im mohol tento objekt “ukradnúť” a zaradiť ho medzi svoje ponuky. Môj ty bože! Čo je toto za chorú morálku, keđ si makléri navzájom kradnú objekty, na ktorých si potom navyše celé roky sedia!? Ja v tom naozaj nevidím zmysel. Veđ doteraz sa im nepodarilo zbaviť ani vlastných objektov.

Už je tomu dávnejšie, čo tlačou prebehla správa o kongrese zástupcov realitných kancelárií, na ktorom sa tematizovalo aj etické správanie. Maklérom sa kládlo na srdce vyrovnať deficity v tejto oblasti, čiže zmeniť svoj povýšenecký postoj voči klientom a správať sa k ním ústretovo. V praxi sa to, žiaľ, doteraz neprejavilo.
Neviem, či to možno pripisovať zásluhe kongresu alebo inému fenoménu, ale o nejaký čas na to zmizol z inzerátov realitiek výraz *lukratívny*. Toto nafúknuté, vonkoncom nevhodne používané slovo lákalo záujemcov dlhé roky v spojení *lukratívna lokalita, lukratívny dom* a pod. Makléri tým jasne chceli tlmočiť, že budeme bývať vo *výnosnej* lokalite alebo vo *výnosnom* domčeku … Čo si má ale človek predstaviť pod výnosným domom? Nejakému inteligentovi zrejme učarilo toto cudzie slovíčko a po ňom na to naskočila celá realitná obec bez toho, aby si zistila jeho skutočný význam.

Podľa všetkých náznakov to speje k tomu, že sa nakoniec rozhodneme pre bývanie v Rakúsku. Na Slovensku nám pripomína celý tento realitný cirkus boj proti veterným mlynom.

Súťaž o “zlatú istanbulskú mrežu “. Ako Briti vybabrali s diktátorom Erdoganom

24.04.2016

Prípad ZDF-moderátora Böhmermanna, ktorého za svoju posmešnú báseň na tureckého prezidenta Erdogana v Nemecku obžalovali z urážky jeho veličenstva (paragraf 103 "Majestätsbeleidigung" - tak viac »

Hanba vám, príživníci, ktorí parazitujete na slovenskom ľude!

10.04.2016

Celým svetom otriasla aféra Panama Papers a práve sme sa dozvedeli aj to, kto za financovaním celej aféry stojí. Nikoho však neprekvapuje, že všeto spískali USA a miliardár Soros. Hlavným cieľom viac »

Európska cisárovná Angela roztočila biznis s utečencami

22.03.2016

Angela Merkel sa zase nádherne blysla. A tam, kde sa blysne zástupca z národu "übermenschen", ľahne všetko popolom. Je nám to dobre známe z ich neslávnych dejín. Angela Merkel vyjednala v mene viac »

Rex Tillerson,

Americkí ministri mieria do Mexika 'žehliť' Trumpove spory

22.02.2017 21:39

Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson a minister pre vnútornú bezpečnosť John Kelly mieria na diplomatickú misiu do Mexika.

utečenci, loď

Neďaleko líbyjského pobrežia sa zrejme utopilo viac ako 100 migrantov

22.02.2017 21:18

Viac ako 100 migrantov prišlo o život, keď sa s nimi pri líbyjskom pobreží potopila loď.

Tureckí vojaci

Turecká armáda povolila vojačkám nosiť islamskú pokrývku hlavy

22.02.2017 20:09

Turecká armáda zmenila svoje predpisy a umožnila príslušníčkam ozbrojených síl nosiť pri výkone služby islamskú pokrývku hlavy.

matica

Video Matice o fašistickom štáte preverí prokurátor

22.02.2017 20:00

Matica slovenská sa podľa historika Adama Hudeka každý rok pokúša nejakým spôsobom ospravedlňovať alebo oslavovať vojnový Slovenský štát.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 15
Celková čítanosť: 40707x
Priemerná čítanosť článkov: 2714x

Autor blogu

Kategórie